Tlačová beseda
s plk. R. Martančíkom, riaditeľom odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR

Téma: Bytová politika rezortu ministerstva obrany
Dátum: 13. novembra 2003

Plk. R. Martančík: ...Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov. Vtedy bolo stanovené, ako s tými bytmi, ktoré sú, ako s nimi zachádzať. Je skutočnosťou, že treba rozlišovať .... štátne práve tento zákon výslovne vyberá tieto štátne byty z povinnosti ich odpredávať. To neznamená, že sa nemôžu odpredávať, ale nemusia sa odpredávať. Vziať niekomu vlastníctvo, to môže urobiť len zákon v ústavnom rámci. Nikoho nemožno zbaviť vlastníctva len tak. Skutočnosť, že byty, ktoré má BARMO tak predovšetkým posudzujeme z hľadiska ich potrebnosti pre OS SR. Tá potrebnosť vyplýva z toho, že profesionálni vojaci podliehajú personálnej mobilite. To znamená, že my musíme sa starať o ich bývanie alebo ubytovanie v mieste, kde vykonávajú službu. Keď v rámci personálnej mobility nám 3 – 4-krát zmení miesto pobytu, tak by sme sa mali nejakým spôsobom postarať o to, aby mal vytvorené klasické štandartné podmienky pre rodinný život. To znamená, aby mohol bývať tam, kde vykonáva službu. Na to máme dnes dva zákonné prostriedky. Jedným prostriedkom je služobný byt (podľa zákona č. 189/1992 Z. z.) – to je byt štátny a nepodlieha povinnosti odpredaja. Druhý spôsob je ten, že týmto vojakom, ktorí nemajú byt, poskytujeme príspevok na bývanie, ak si dokážu do nájmu, alebo vlastníctva obstarať nájomný byt. Ale pretože sme zaviedli túto možnosť pre každého profesionálneho vojaka, ktorý si dokáže byt do nájmu alebo vlastníctva, zatiaľ sa podarilo asi 600 vojakom. Nie je tu dostatok nájomných bytov na území SR, ktoré by si profesionálni vojaci mali pri poskytnutí príspevku na bývanie mohli obstarať. V tejto chvíli sa ešte nemôžeme zriekať prvého spôsobu, t.j. poskytovania služobných bytov pokiaľ nám dostatočne v potrebnej miere nefunguje ten druhý spôsob. My počítame s tým, že v budúcnosti bude potreba služobných bytov utlmovať, že príspevok na bývanie a ubytovanie podľa návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý sa pripravuje, bude poskytnutý každému a bude vlastne na ňom, aby si s touto pomocou štátu obstaral nájomný byt, alebo ak chce do vlastníctva, môže si splácať hypotéku. Pokiaľ nám tento systém začne naplno fungovať potrebujeme ten prapôvodný spôsob, t.j. poskytovanie služobných bytov.

Skutočnosť je taká, že služobné byty sú, bývajú v nich profesionálni vojaci. Profesionálni vojaci majú právo po skončení služobného pomeru, ale aj všetci čo majú služobný byt, má právo na poskytnutie náhradného bytu. My náhradné byty nemáme. My počítame aj s tým, že tieto služobné byty, ktoré máme k dispozícii budeme, pokiaľ to bude treba a pokiaľ tieto byty bude pre nás disponibilné, budeme využívať pre ubytovanie ďalších vojakov. Napr. mám v posádke Trenčín celý bytový dom – vchod, ktorý je majetkovo definovateľný. V tomto dome býva polovička vojakov a polovička bývalých vojakov, alebo sú tam zamestnanci, ktorí nepodliehajú personálnej mobilite. Títo vojaci, ktorí tam bývajú, nám blokujú dispozíciu na to, aby sme mohli ich odpredať. Pretože tento vojak z Trenčína pôjde slúžiť napr. do R. Soboty, opustí Trenčín, pretože chce mať rodinu so sebou a v novom pôsobisku dostane služobný byt alebo dostane príspevok na bývanie. Uvoľní ten trenčiansky byt, na ktorý už čaká niekto iný. V tom je zložitosť dispozície so služobnými bytmi. Akonáhle situácie dozrie tak, že v tom dome už nebudú také byty, ktoré potrebujeme na uplatňovanie personálnej mobility vojakov, tak ponúkneme tieto byty so súhlasom ministra obrany na odpredaj. My nemáme povinnosť.

Skutočnosťou, že z 3500 je 68 služobných bytov, ktoré máme k dispozícii, bolo k dnešnému dňu už takto odpredaných na rôznych miestach Slovenska, lebo pre nás už nie sú potrebné. Prečo sú nepotrebné? Lebo už v nich nebýva nikto, kto podlieha personálnej mobilite a tí, ktorí tam bývajú majú právo podľa § 4 zákona 189/1990 Z. z. na náhradný byt. Náhradné byty nemáme, tak tieto byty odpredávame. Nedošlo k jedinému prípadu, že by sa niekto ocitol „pod mostom“. K vysťahovaniu zo služobným bytov dochádza len vtedy v súlade so zákonom ak ten, kto užíval služobný byt má k dispozícii iný byt, t.j. neukončil užívanie iného bytu. Taký prípad máme konkrétny. Vojak nám končí, ale pritom mám byt po rodičoch v Piešťanoch. V takom prípade dôjde k vyprataniu tohto bytu na základe súdneho rozhodnutia.

Máme byty štátne a nepodliehajú povinnosti odpredaja. Obecné byty povinnosti odpredaja podliehajú. Nemáme záujem poškodzovať ľudí. Oni sa nakoniec celého postupu tých bytov dočkajú. Niekto o 5 rokov, a niekto o 7 rokov. Ak zomrú, tak v tom byte zostanú ich deti. Tieto byty nakoniec budú odpredané už za nižšiu cenu ako majú dnes. Tie byty starnú. To je pre nich aj určitá výhoda. Predstavte si, že byty na Dlhých Dieloch, o ktoré vlastne ide, stáli v rozmedzí 800 tisíc korún až 1 mil. v tom čase. V tejto chvíli sa ich hodnota znížila napr. na 400 tisíc korún. Ich hodnota sa bude naďalej znižovať až na základnú hodnotu, za ktorú odpredáme nikomu inému len im. Oni to chcú hneď teraz a cítia sa poškodení proti ostatným občanom. Zákon nám neustanovuje povinnosť tieto byty odpredávať. Čo by to bolo aj za zmysel? Na jednej strane z programu obstarávania služobných bytov byty kupujeme a obstarávame pre vojakov a hneď ich budeme odpredávať? Nie sme stavebná firma, ani bytový podnik. Je to holý nezmysel. Prečo potom obstarávame služobné byty? Aj tí nájomníci, ktorí sú členom občianskeho združenia Istoty bývania predpokladám, že sa z 90 % dočkajú vlastníctva k tým bytom, ktorých sú nájomníkmi. Okrem prípadov, kedy budú vlastniť ešte iný byt a neukončili užívanie iného bytu. Vtedy povinnosť poskytnúť náhradný byt nie je. Predpokladám, že s nimi budeme nejakým spôsobom diskutovať a až dozrie čas a príde doba, niekto o rok, a niekto o dva roky, alebo 10 rokov sa toho svojho bytu dočká.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Jedine tými 3500 štátnymi bytmi ako ozbrojené sily. Nepodliehajú odpredaju. Okrem toho existuje ešte z minulosti. Obecné byty, ktoré boli kedysi ako vojenské byty. Je treba vedieť, že v roku 1992 bolo len na území Slovenska pre potreby armády, dnes už OS, postavených okolo 19 tisíc bytov. Všetky tieto byty, až na výnimky, prešli do majetku obcí a boli odpredané nájomníkom. Niekedy sa stáva, že v týchto bytoch bývajú aktívni vojaci, lebo tam už bývajú dlho. Pretože ide o vlastníctvo obcí, niektoré obce sa chovajú tak, že uznávajú, že je to ako vojenský byt a povedia, že ak sa uvoľní takýto byt, dáme ho vojakovi. Sú ale aj magistráty, ktoré nedajú. My sa toho nedomáhame, lebo je to ich vlastníctvo.

Otázka: Nemáte v pláne túto skupinu uspokojiť takým spôsobom, že tie byty im odpredáte a uzavrie sa to? Bude to alikvotná cena vypočítaná z pôvodnej obstarávacej ....?

Plk. R. Martančík: Žiadna trhová cena nie je. Bude to vždy nájomníkom, vždy to bude za zostatkovú hodnotu, ktorá je stanovená zákonom 182/1993. Tie percentá sa znižujú. Vychádza sa z pôvodnej obstarávacej ceny, % sa znižuje a končí sa na nejakej cene. K prvej otázke by som uviedol. Nebude to odpredané za pol roka, i keď niekde to môže byť i za pol roka. Viete, že OS SR prechádzajú reformou, že veľa vojakov odchádzajú, stávajú sa tými, ktorý nepodliehajú personálnej mobilite. Tento počet sa bude zvyšovať. Pôjdeme až tak ďaleko, že návrh dokumentu, ktorý predložíme ministrovi obrany, že tam, kde už nám nadriadený profesionálneho vojaka potvrdí, že funkcia, ktorú vykonáva je jeho koncová pozícia v kariérnom raste, t.j. že sa už nepohne z toho miesta a nebude už podliehať personálnej mobilite, tak takýto byt budeme hodnotiť ako byt nedisponibilný pre potreby OS SR. V prípade, že celý ten vchod, ktorý je majetkovo identifikovateľný v správe ako celok, ak tam budú takíto vojaci, tak hodláme takýto dom, ak to minister obrany v dokumente, ktorý má byť prerokúvaný budúci týždeň, schváli, tak takýto celok ponúkneme k odpredaju. Ja som tu uvádzal, že niekedy dochádza k potrebe iného riešenia.

Vo vojenskom ústave pre choroby pľúcne v Novej Polianke máme 4 štátne bytové domy v správe bytovej agentúry. 3 domy z toho sú z hľadiska mobility a disponibility sú pre nás nepotrebné. Narazili sme ale na problém, že sú v areáli nemocnice. Vytvárať súkromné sídlisko v areáli nemocnice je problém. Skôr by sa javilo vhodné riešenie byty uvoľniť, aby sa v nich mohli ubytovať ďalší zamestnanci VÚCHP v N. Polianke. Našli sme aj také riešenie, že sa nám v Poprade uvoľňuje bytový dom, ktorý bol pôvodne ubytovňou. Ubytovňa bola zrušená a bude prevedná späť na byty ako bola pôvodne, je to cca 16 – 18 bytov v tomto dome. Ponúkneme napr. zamestnancom, aby sa do týchto bytov presťahovali a potom príde k tomu bytu v Poprade. Z hľadiska disponibility pre nás nie sú. My potrebujeme uvoľniť byty v Novej Polianke. Nepotrebujeme byty v Poprade. Tak sa presťahujú, ak budú chcieť a tento dom odpredáme.

Vraciam sa k vašej prvej otázke. Áno, ale nie hneď, lebo narazíme na jeden problém. Jednej skupine áno a to sú profesionálni vojaci ešte a druhej skupine nie. Kde nájdete deliace kritérium? Len to, že to boli vojaci, ktorí kedysi prišli k služobným bytom a oni teraz sa cítia poškodení. Tí, ktorí dostali obecné byty, tým boli odpredané. Ale tieto byty im nemôžu byť odpredané. Oni odovzdali niekde byt, tento byt prešiel do vlastníctva obce a je mu už odpredaný, kto po ňom nasledoval a presťahoval sa do štátneho bytu a my mu ho nechceme odpredať. V tom chápem ich subjektívnu pohnútku. Môžem v tejto chvíli prisľúbiť len to, že nemôžu pokiaľ splnia zákonné predpoklady užívať iný byt. O tento byt prídu, ale to nebude teraz hneď. Nemáme dôvod.

Otázka STV: ...

Plk. R. Martančík: Nestalo sa a ani sa nestane, že by sme byt alebo bytový dom odpredali niekomu inému než nájomníkovi. Garantujem.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík:Je to demagógia. Môžu uviesť jediný prípad, kde sa ministerstvo zachovalo tak, ako tvrdia? To neexistuje. Prečo v roku 2006? Nie. Dokonca sa objavila taká fáma, že my chceme BARMO, ktoré je účelovou príspevkovou organizáciou, pretransformovať na akciovú spoločnosť. Treba povedať, že taká myšlienka sa objavila, ale nie medzi odborníkmi. Bola rozobratá ako úplne nevýhodná. Lebo a. s. ide po zisku. Ale BARMO ako príspevková organizácia je povinná prostriedky, ktoré získa, vkladať na plnenie svojho základného účelu. To znamená, uspokojenia bytových a ubytovacích potrieb pre príslušníkov armády. Napr. BARMO dostane povolenie odpredať vchod, alebo bytový dom, ktorý je pre nás nepoužiteľný, získa za to prostriedky, aj splátkovým kalendárom, a tieto prostriedky použije na skvalitnenie toho, na čo je povinná použiť. Na skvalitnenie bytového a ubytovacieho zabezpečenia zostávajúceho. Tu máme byty a máme tu ubytovne. Ubytovne máme tiež v stave, ktorý nie je najideálnejším, čiže budeme radi ak takto prostriedky získame. V žiadnom prípade nikto s tým nehodlá kšeftovať alebo ich predávať za trhovú cenu iným osobám ako nájomníkom. Na budúci týždeň bude predložený pánovi ministrovi dokument, kde je jednoznačný záver a to: ponechať BARMO ako príspevkovú organizáciu s tým, že sa jej vykoná ekonomizácia činnosti a to tak, že tie ubytovacie kapacity – ubytovne, ktoré nebude môcť využiť na ubytovanie vojakov a zamestnancov rezortu bude môcť využívať na svoju podnikateľskú činnosť jednoduchým spôsobom. Že lôžko zo soboty na nedeľu predá za 120-150-200 Sk občanovi, ktorý sa bude zaujímať o ubytovanie v danom mieste. Peniaze takto získané je povinná vložiť opäť v prospech základnej činnosti a to uspokojovania bytových a ubytovacích potrieb profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu ministerstva obrany.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Ten dokument sa nazýva: Optimalizácia riešenia bytových a ubytovacích potrieb. Nestanovuje žiadne nové zásadné opatrenia, ktorých sa mnohí obávajú a roznášajú fámy. Ide len o to, ako najekonomickejšie využiť existujúci systém. Vrátim sa na začiatok. My máme dva zákonné spôsoby uspokojovania potrieb bytovej politiky. Poskytovanie služobných bytov, tých je málo, v podstate len to čo máme a s nimi môžeme disponovať a nové sa už ťažko budú stavať alebo v minimálnom množstve, len v odôvodnených prípadoch. Potom je tu poskytovanie príspevku na bývanie, ktorý je zavedený v zákone podľa zákona 370/1997 Zb. o vojenskej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento inštitút nám ešte nezačal naplno fungovať z prostého a jednoduchého dôvodu. Nie je na Slovensku dostatočne vybudovaná infraštruktúra voľných nájomných bytov. Hoci môže tento príspevok na bývanie dostať ktorýkoľvek vojak, ktorý si v mieste výkonu služby dokáže obstarať nájomný byt, dosiaľ to dokázalo asi len 600 vojakov. Nie sú tieto byty.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Je treba rozlišovať dve etapy... Ja sa môžem vyjadriť ku konkrétnemu prípadu, pokiaľ nepoznám údaje o ňom, ale do roku 2001, do 1. 12. 2001 bola v platnosti taká zákonná úprava, že ten kto obýval služobný byt a skončil služobný alebo pracovný pomer, na ktorý bol tento byt viazaný, musel do troch mesiacov dostať výpoveď z bytu, inak ten byt stratil charakter služobného bytu. Od 1. decembra to neplatí, čiže vojak slúži, ukončí služobný pomer, býva tam naďalej a byt je naďalej služobným bytom bez toho, že by sme sa museli súdiť. Dnes už k výpovediam nedochádza, ale musíte rozlišovať medzi výpoveďou, pretože aj keď niekto dostal výpoveď, tak býva v tom byte dosiaľ, a nikto ho nevyhadzuje a medzi vyprataním, to znamená povinnosťou uvoľniť byt bez náhrady. To sú dva rôzne inštitúty. Dnes sa už výpovede nedávajú, samozrejme, že nemáme ani náhradné byty, takže týmto ľuďom náhradné byty neponúkame, kde by sme ich vzali, keď nemáme služobné byty, bodaj by sme mali náhradné, tak dokonca sa hľadajú kompromisné riešenia. Takéto prípady boli použité aj na Dlhých dieloch, že máme bývalých vojakov, ktorí skončili služobný pomer, obývajú služobný byt, my sme tento byt označili ako náhradný byt a nechali sme ho naďalej, aby sme týmto spôsobom, pretože máme na to právo. Charakter bytu určuje prenajímateľ, bez toho, že by menil vlastnícku podstatu, naďalej je to štátny byt. Čiže aj takýto prístup je, aby sme zmiernili ich obavy z toho, že budú vysťahovaní. Nebudú. Uveďte mi jeden prípad, kedy bol užívateľ služobného bytu vysťahovaný pod most, že sa stal bezdomovcom.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Zákon nerozlišuje v týchto prípadoch, či odišiel z tých alebo oných dôvodov. Každý, za predpokladu, že ukončil užívanie iného bytu, to jest, že nemá iný byt, bez ohľadu na to, kým spôsobom skončil, dokonca aj v prípadoch, keď by odišiel, ako sa hovorí s hanbou, bez hodnosti. Súd ho odsúdi a skončí služobný pomer. Ten zákon nerozlišuje z akých alebo onakých dôvodov, dokonca Občiansky zákonník nám v istých prípadoch povinnosť obstarania bytu a to ešte naviac. Tam, kde sú reorganizačné dôvody, ale keď tam dôjde k poškodeniu zdravia. My sme dokonca vyriešil aj prípad, čo nám spadol pilot v Bosne, zranil sa a zostal na invalidnom vozíčku, pán Spišovský. Dokázali sme zohnať so súhlasom Ministerstva výstavby a prideliť byt, ktorý presahuje výmeru služobného bytu, lebo výmera služobného bytu je obmedzená 90 metrami, nemôžu sa prekročiť a on má byt 104 alebo 106 metrov štvorcových. Skončil služobný pomer a my sme chceli vyriešiť jeho situáciu, pretože býval v malom byte, s tým, že sme mu pridelili veľký, krásny, s veľkou terasou, no keď má taký životný údel, že nám zostal na vozíčku, tak sme dokonca našli mimo programu obstarávania služobného bytu v našom rozsahu, našli sa v rozpočte peniaze, asi dva milióny pánu Spišovskému špeciálne bezbariérový byt v Prešove a má ho pridelený. Je to humánny prístup, ja si myslím, že veľmi humánny. Pracujem na úseku sociálnej politiky u tejto firmy 26 rok. Mojím životným krédom bolo ľuďom pomáhať a dávať. Toto krédo počas 26 rokov podľa môjho názoru úspešne plním. Uveďte mi prípad jediného postupu, keď som poškodil človeka. Nenájdete ho. Alebo vedome. Nenájdete ho. Tak sa pýtajte, páni redaktori.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Akýže sudca, Občianske združenie Istota bývania napríklad popiera, že ide o štátne byty. Tam hore na liste vlastníctva je uvedený ako vlastník Slovenská republika, čiže štát. Ak to chce spochybniť, existuje jediná možnosť: prečo nás Istota bývania nezažaluje, prečo nepoprú, že ide o štátne byty a že ide o byty obecné? Majú k tomu možnosť, ale im v tom nikto nebráni, ja som im dokonca povedal, žalujte nás, ale na liste vlastníctva je Slovenská republika ako vlastník. Ide o štátny byt a ja som povinný rešpektovať list vlastníctva a zachádzať s bytmi na Dlhých dieloch ako so štátnymi bytmi, či už služobnými, alebo už dneska sú niektoré aj náhradné. Ale sú štátne. Nikto nás nemôže donútiť, nie je zákonom stanovená povinnosť odpredaja. Budeme odpredávať za takýchto a takýchto podmienok. Samozrejme, že tam sú naviazané aj ďalšie podmienky, aby sme ho odpredali, tak by sme boli radi, aby všetci nájomníci mali vysporiadané nájomné. Aby tam neboli žiadne nedoplatky, aby to bolo čisté, aby tam neboli bremená na tom. Aby o to prejavili záujem všetci nájomníci toho domu, ktorý by sa mal odpredať. Prečo? Pretože celý dom je v správe BARMO, v správe technickej. Teraz čo? Bude spravovať jeden byt a všetky ostatné budú vo vlastníctve niekoho iného? Aj z hľadiska praktického je výhodnejšie pre nájomníkov, keď si ich odkúpia skôr byty staršie, pretože sú v nižšej hodnote a viacerí k nim sa môžu dostať, než keď sa odpredajú byty nové. A čo mám povedať na to, keď odpredáme byty na Dlhých dieloch a budú sa ponúkať všetkým, a budeme odpredávať byty vo Zvolene. Vo Zvolene sa už stavali byty a tie stáli cez tri milióny a bývajú v nich rotmajstri, ktorí sú 3 – 5 rokov v služobnom pomere, myslíte si, že majú 3 milióny? Ťažko. Pre nich bude tiež lepšie, až tie byty zostárnu a oni zostárnu a deti zostárnu a potom tie byty dostanú.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Istota môže mať istotu, ale ja nevidím, v čom je tá istota spochybnená, ako že sa boja? Ako že sa údajne niečo pripravuje? Nič sa nepripravuje zlého na nich. Čo sme antisociáli? Len sme vymysleli pre profesionálnych vojakov zabezpečenie také a zabezpečenie také a proti tomu budeme postupovať, že im budeme brať... Veď to nemá ani žiadnu logiku, ani žiadny zmysel.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Ale nie, tam ich je ešte viac, ešte je tam Hlaváčikova, ..., Veternicova je tam tiež, veď 8, 10, 12 myslím, ja presný zoznam služobných bytov mám na pracovisku.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Optimalizácia riešenia bytovej a ubytovacej politiky v rezorte ministerstva obrany. Čiže optimalizácia toho, aby sme sa zbavili zbytočných ekonomických záťaží, aby sme vyhoveli ľuďom, čo používať takto, čo utlmiť, čo rozvíjať, ktoré inštitúty. A medzi tými inštitútmi, ktoré sa rozvíjajú bude práve príspevok na bývanie a ubytovanie, ktorý sa navrhuje zaviesť novým zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov od 1.1. 2005. Ono sa nedá riešiť zo dňa na deň.

Otázka: ...

Plk. R. Martančík: Viete čo, aby ste si nemysleli, že kecám. Až ten dokument bude schválený, príďte sa pozrieť, ja vám jeden dám, nie je tajný.

Text neprešiel jazykovou a štylistickou úpravou.